SLOVENSKÝ FUTBAL SMÚTI, ODIŠIEL VLADIMÍR WEISS NAJSTARŠÍ

BRATISLAVA (SFZ) – V pondelok ráno po dlhej chorobe odišiel vo veku 79 rokov do futbalového neba Vladimír Weiss najstarší.

Otec bývalého reprezentanta a trénera národného tímu i starý otec člena súčasného kádra výberu Jána Kozáka bol zakladateľom výnimočnej futbalovej dynastie. Je len málo rodín, ktorých zástupcovia troch generácii si zahrali na vrcholných svetových súťažiach – Wess prvý hral na OH 1964 a priviezol si odtiaľ striebornú medailu, Weiss druhý sa zúčastnil na MS 1990 a prebojoval sa s tímom do štvrťfinále, Weiss tretí je aktérom osemfinále MS 2010, kde jeho otec mužstvo viedol.

Vladimír Weiss najst. sa narodil 21. septembra 1939 vo Vrútkach. Rodičia boli hospodári tamojšieho klubu Lokomotívy, takže futbalové ihrisko bolo pre neho samozrejmé miesto každodenných hier. Najmä futbalu. Vyrástlo z neho šikovné ľavé krídlo, v doraste boli spoluhráčmi s Adolfom Schererom, ktorý šiel do ČH Bratislava v 1957 ako prvý, Weiss ho po roku nasledoval. Podľa jeho vlastného rozprávania zaplatila za neho „Červenka“ osemtisíc korún. Začal v rezerve, postupne sa presunul do prvého tímu, kde udávali tón Buberník, Kačáni či Gustáv Mráz a ťahali mužstvo, vedené trénerom Borhym, k titulu. Keď ho ČH skutočne získala, Weiss mal len 19 rokov a bol najmladším v kádri šampióna.

Trikrát obliekol dres reprezentačného áčka. „Nahradil som v obrannej formácii kapitána Ladislava Nováka,“ spomínal na tieto štarty. V druhom z nich, 25. apríla 1965, sa zrodila „legenda o nepremenenej jedenástke.“ Portugalsko viedlo gólom Eusebia, potom prišiel faul na Kvašňáka a nariadený pokutový kop. Dobová tlač napísala, že „Popluhár stratil odvahu, Pospíchal tiež a Kvašňáka ošetrovali v šatni. A tak sa rozbehol Weiss. S vôľou odčiniť chybu, po ktorej padol gól.“ Samotný Weiss si potom o 44 rokov v denníku Sme na tento moment zaspomínal: „Pohnojil som to… V 20. minúte začalo hrozne pršať. To už nebolo ihrisko, ale bahno. Noha utekala, kde chcela. Treba vidieť brankárov pohyb v poslednom zlomku sekundy a ja so ho nevidel. Riskol som a brankár tiež. Vyrazil to.“ Portugalsko vyhralo 1:0 a postúpilo na MS do Anglicka. Nie je ale pravdou, že práve tento moment ho vyradil z národného tímu, v septembri toho roku odohral víťazné stretnutie proti Rumunsku a až to bola jeho reprezentačné derniéra.

Do tridsiatky hrával za svoj klub, na konto mu pribudlo 236 štartov v najvyššej súťaži a 6 strelených gólov. Dal sa potom na trénerskú dráhu, viedol menšie kluby Trnávku, Rapid Bratislava, Slovenský Grob, Pezinok a Limbach, pretože ako vdovec sa staral o dve deti a tak nemal priestor ísť ďalej od domova.

Roky jesene jeho života poznačila cukrovka, na ktorú mal dedičnú dispozíciu, prišiel o časť nohy. Utiahol sa do Limbachu a pozorne sledoval, ako ním založená futbalová dynastia sa má čulo k svetu. Ako jeho syn robil čoraz hlbšiu brázdu v našom futbale a ako plynulo sa chopil rodinnej štafety vnuk. Mal z nich radosť, vnímal, ako ich lopta rozhodila po svete, ale ako všetci s iniciálkami VW cítili, kde majú nielen futbalové korene.

V pondelok 23. apríla ráno sa pobral na cestu tam, kde už na neho čaká manželka. A s Eusebiom si teraz môžu vydiskutovať i to, ako to v tú aprílovu nedeľu roku 1965 počas onoho pre históriu zaujímavého zápasu bolo.

Posledná rozlúčka so zosnulým bude vo štvrtok 26.4.2018 o 12:00 hod. na cítnoríne v Slávičom údolí v Bratislave

Česť jeho pamiatke!
Bratislavský futbalový zväz vyjadruje úprimnú sústrasť celej rodine.

Zdroj: www.futbalsfz.sk